Krv

Krv a lymfu zaraďujeme medzi tzv. telové tekutiny. Nie sú to tkanivá vo vlastnom zmysle slova, lebo sa skladajú z tekutej zložky, z plazmy, v ktorej sú voľne rozptýlené rôzne druhy buniek krvi a tzv. krvné doštičky. Krvné bunky majú spoločný pôvod s bunkami väziva. Krvou sa podobne zaoberá hematológia.

Krv sa skladá z tekutej krvnej plazmy a z formovaných elementov. Plazma obsahuje vodu, soli, glukózu, krvné bielkoviny, fibrinogén, albulíny a globulíny. Fibrinogén je dôležitý preto, lebo sa ľahko mení na jemný vláknitý fibrín, čo umožňuje zrážanie krvi. Formované elementy krvi sú : červené krvinky (erytrocyty – Er), biele krvinky (leukocyty – Le) a krvné  doštičky (trombocyty – Tb).

Erytrocyty sa podobajú bikonkávnym terčíkom, preto sú pri pohľade zboku piškótovité. Priemerná veľkosť erytrocytu je 7,5 mikrometra. Červených krviniek je najviac v krvi, v 1 kubickom mililitri 5 miliónov u muža, 4,5 miliónov u ženy. Erytrocyty nemajú jadro, obsahujú krvné farbivo – hemoglobín, ktorý prenáša kyslík. Hemoglobín dodáva erytrocytom žltozelené sfarbenie. Pomenovanie „červené krvinky“ je odvodené od toho, že v hrubej vrstve spôsobujú červené sfarbenie krvi (gr. erytros – červený). Erytrocyty sú veľmi citlivé na zmeny osmotického tlaku. Ich vlastný osmotický tlak sa rovná osmotickému tlaku fyziologického roztoku (0,9% NaCl). V roztokoch s nižším osmotickým tlakom červené krvinky napúčajú a praskajú, uvoľnený hemoglobín sa dostane do roztoku. Tento dej sa volá hemolýza. Naopak, v roztoku s vyšším osmotickým tlakom sa erytrocyty zmršťujú. Táto ich vlastnosť slúži na zisťovanie odolnosti erytrocytov oproti roztokom rôzneho osmotického tlaku. Ide o meranie osmotickej rezistencie.

Erytrocyty vznikajú v červenej kostnej dreni. Pretože nemajú jadro, je ich životnosť obmedzená. Žijú asi 90-100 dní a potom zanikajú v slezine. Hemoglobín spôsobuje silnú farebnosť cytoplazmy erytrocytov kyslými farbivami (eozínom sa farbia na ružovočerveno).

Leukocyty majú jadro a neobsahujú hemoglobín. Je ich oveľa menej ako erytrocytov, priemerne 5-9 tisíc v 1 kubickom mililitri krvi. Väčšina z nich sa pohybuje amébovito, a tak môžu vystupovať z ciev a dostať sa do tkanív. Okrem toho majú schopnosť fagocytózy. Leukocyty rozdeľujeme na dve skupiny : granulocyty a agranulocyty.

Granulocyty sa vyznačujú tým, že majú v cytoplazme špecifické granuly, ktoré sú podľa farbiteľnosti buď neutrofilné, eozinofilné alebo bazofilné.

Neutrofilných leukocytov (granulocytov) je zo všetkých bielych krviniek v krvi najviac, a to 60-70%. V ich cytoplazme sú jemné granuly, ktoré sa farbia slabo stredným tónom medzi použitým kyslým a zásaditým farbivom (preto pomenovanie neutrofilné leukocyty). Tento druh bielych krviniek má segmentované jadro, zvyčajne z dvoch alebo viacerých segmentov spojených tenkými mostíkmi jadrovej hmoty. Okrem neutrofilov so segmentovaným jadrom, krátko segmentov, je v krvi malé percento (2-4%) mladých neutorfilných leukocytov s tyčinkovitým jadrom, tzv. tyčky. Zisťovanie percentuálneho pomeru jednotlivých typov neutrofilných leukocytov podľa členitosti jadra má význam pri klinickom vyšetrovaní: keď je viac mladých leukocytov s tyčinkovitým jadrom, hovoríme o tzv. „posune doľava“, keď je viac leukocytov s jadrom rozčleneným na väčší počet segmentov, hovoríme o „posune doprava“. O zastúpení jednotlivých druhov neutrofilných leukocytov podľa členitosti jadra nás informuje tzv. Arnethov obraz. Neutrofilné leukocyty majú schopnosť amébovitého pohybu a fagocytózy.

Eozinofilné leukocyty majú v cytoplazme hrubé granuly, ktoré sa intenzívne farbia kyslými farbivami (napríklad eozínom na tehlovočerveno). Ich jadro sa zvyčajne skladá z dvoch segmentov spojených úzkym mostíkom jadrovej hmoty. Za normálnych podmienok je ich v krvi 2-4%. Pri niektorých chorobných stavoch je ich v krvi viac a vtedy hovoríme o tzv. eozinofílii.

Bazofilné leukocyty sa vyskytujú v krvi vo veľmi malom počte, tvoria asi 0,5-1% všetkých leukocytov. Ich jadro je nepravidelné, najčastejšie esovité až laločnaté. V cytoplazme sú veľké granuly, ľahko farbiteľné, bazofilné (farbia sa silne bázickými farbivami), po zafarbení niektorými farbivami (tionínom) javia metachromáziu.

Agranulocyty majú bazofilnú cytoplazmu, v ktorej nie sú špecifické granuly ako v cytoplazme granulocytov. V cytoplazme agranulocytov môžeme však nájsť málo drobných purpurovo sa farbiacich granúl, azurofilné granuly. Medzi agranulocyty patria lymfocyty a monocyty.

Lymfocyty majú pomerne veľké guľovité, na chromatín bohaté jadro, ktoré je niekedy najednej strane mierne konkávne. Cytoplazma tvorí okolo jadra len úzky lem, farbí sa zásaditými farbivami a niekedy obsahuje málo azurofilných granúl. Väčšina lymfocytov sú malé bunky priemernej veľkosti 6-8 mikrometrov. V krvi tvoria 20-30% všetkých bielych krviniek. Veľa je ich v lymfe, v nej tvoria až 99% všetkých buniek.

Podľa pôvodu a funkcie rozdeľujeme lymfocyty na B-lymfocyty a na T-lymfocyty. B-lymfocyty sa môžu na podnet antigénu premeniť na plazmocyty, ktoré produkujú imunoglobulíny. T-lymfocyty sú zodpovedné za tzv. bunkovú imunitu. Túto vlastnosť nadobúdajú v detskej žľaze (thymus). Bunková imunita sa prejavuje napr. odvrhnutím a zánikom transplantátu.

Monocyty tvoria v krvi 3-8% všetkých bielych krviniek. Od lymfocytov sa odlišujú veľkosťou, tvarom jadra a množstvom cytoplazmy. Monocyty sú veľké bunky (až 20 mikrometrov). Na rozdiel od lymfocytov majú oveľa viac cytoplazmy, ktorá je bazofilná, ale o niečo slabšie ako pri lymfocytoch. V cytoplazme sú jemné azurofilné. Jadro je obličkovité, niekedy aj laločnaté. Monocyty vedia fagocytovať a amébovito sa pohybovať.

Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov leukocytov sa nazýva biely krvný obraz (diferenciálny krvný obraz) a mení sa pri niektorých chorobách. Preto patrí jeho zisťovanie k dôležitým vyšetrovaniam, ktoré pomáhajú lekárom stanoviť diagnózu.

Trombocyty sú ploché doštičky, veľmi malé (2-4 mikrometra), guľovitého alebo vretenovitého tvaru, v krvnom nátere vyzerajú ako malé vločky. Majú bazofilnú cytoplazmu, v ich centrálnej časti je veľa malých azurofilných granúl. V krvi je ich veľa, v 1 kubickom milimetri 200-400 tisíc. Majú veľký fyziologický význam pri zrážaní krvi. Keď sa rozpadnú , uvoľnia sa tzv. doštičkové faktory, ktoré sú súčasťou systému podmieňujúceho zrážanie krvi pri premene fibrogénu na fibrín. Zdrojom trombocytov sú bunky kostnej drene – megakaryocyty. Sú to okrúhle, značne veľké bunky (až 150 mikrometrov) s laločnatým jadrom. Tieto bunky utvárajú malé výbežky, ktoré sa ako krvné doštičky uvoľňujú do krvi.

Odumreté erytrocyty a granulocyty nahrádzajú nové bunky, ktoré sa vyvíjajú v červenej kostnej dreni. Lymfocyty vznikajú v lymfatickom tkanive lymfatických uzlín, sleziny a detskej žľazy. Pôvod monocytov nie je úplne objasnený. Podľa niektorých názorov vznikajú v kostnej dreni, podľa iných v lymfatickom tkanive. Z cievneho riečišťa sa môžu dostať do tkanív a premeniť sa na makrofágy.